Daň z príjmov právnických osôb

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb z hľadiska zdaňovania príjmov sú právnické osoby zriadené na podnikanie, ktoré sa na tento účel sa zapisujú do obchodného registra (spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti, komanditné spoločnosti a družstvá, zaraďujú sa sem aj štátne podniky) a právnické osoby a iné subjekty nezriadené na podnikanie za predpokladu, že okrem činnosti, ktorá je ich hlavným poslaním (napr. výchovno-vzdelávacia činnosť), vykonávajú aj činnosti, pri ktorých je naplnená podstata podnikateľskej činnosti. Z hľadiska zdrojov príjmov ide o daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (právnické osoby so sídlom alebo miestom skutočného vedenia na území SR, pričom miestom skutočného vedenia sa rozumie miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych a dozorných orgánov tejto osoby) a daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (právnické osoby, ktoré nemajú na území SR sídlo ani miesto skutočného vedenia.)

Predmetom dane z príjmov sú u daňovníkov zriadených na účel podnikania príjmy z rôznych činností, ako aj príjmy z nakladania s majetkom (predaj alebo prenájom majetku). Predmetom dane z príjmov právnických osôb, ktoré neboli zriadené na účel podnikania, sú príjmy z činností, ktorými sa dosahuje zisk, alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť. Predmetom dane z príjmov u právnických osôb so sídlom na území SR sú príjmy zo zdrojov v SR, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, bez ohľadu na to, či sa dosahujú prostredníctvom stálej prevádzkarne zriadenej v zahraničí alebo nie. Predmetom dane z príjmov u daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktorým vzniká povinnosť zriadiť na našom území stálu prevádzkareň, sú príjmy dosahované touto prevádzkarňou zo zdrojov na území SR, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré možno priradiť k pôsobeniu stálej prevádzkarne na našom území. U daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktorým povinnosť zriadenia stálej prevádzkarne nevznikne, sú predmetom dane len príjmy zo zdrojov v SR.

Oslobodenie od dane – u právnických osôb prichádzajú do úvahy najmä nasledujúce okruhy príjmov oslobodených od dane: príspevky od členov záujmových združení právnických osôb, profesijných komôr, občianskych združení vrátane odborových organizácií, politických strán a hnutí; príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol alebo ktorá je jeho základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, pokiaľ táto činnosť nie je podnikaním a nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou; v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú to aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie ich základného účelu a príjmy z prenájmu a predaja majetku, ak sú zahrnuté v rozpočte príslušnej organizácie a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa; úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev, ako aj úhrady za túto činnosť poskytované spoločenstvami vlastníkov bytov za plnenia v súvislosti s ich užívaním; príjmy z prenájmu a z predaja obecného majetku; príjmy z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní; úroky z preplatku na dani zapríčineným správcom dane; výnosy z kostolných zbierok.

Základ dane – pri dani z príjmov právnických osôb sa rozlišujú príjmy, ktoré vchádzajú do spoločného základu dane, a príjmy, ktoré sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou. Pri výpočte základu dane sa vychádza z vykázaného výsledku hospodárenia, ak právnická osoba vedie podvojné účtovníctvo, resp. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami u právnických osôb účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo uplatňujú iný spôsob evidencie príjmov a výdavkov, ktorý vyhovuje požiadavkám stanoveným v slovenskom zákone o dani z príjmov.

Sadzba dane je stanovená vo výške 19 % z upraveného základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Zdaňovacím obdobím pri dani z príjmov právnických osôb je kalendárny, prípadne hospodársky rok.

Daňové priznanie podávajú právnické osoby príslušnému správcovi dane daňového do 31. marca nasledujúceho roka – správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie priznania, najdlhšie však do 30. júna. V termíne na podanie daňového priznania vzniká aj povinnosť zaplatiť daň, resp. vyrovnať rozdiel, ak je výsledná daň vyššia ako súčet zaplatených preddavkov v priebehu zdaňovacieho obdobia. Daňové priznanie k dani z príjmov podávajú všetky právnické osoby zriadené na podnikanie, právnické osoby nezriadené alebo nezaložené na podnikanie len v prípade, ak dosiahli príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov, a daň z nich sa nevyberá zrážkou, ďalej rozpočtové a príspevkové organizácie, ak takéto príjmy súčasne nie sú od dane oslobodené.

Zamedzenie dvojitého zdanenia – aj keď je s krajinou, odkiaľ pochádza zdroj príjmov, uzatvorená zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, časť príjmov sa môže zdaniť v tejto krajine. V takomto prípade sa daň zaplatená v cudzine odpočíta od celkovej daňovej povinnosti daňovníka. Vo väčšine prípadov sa vychádza zo zásady, že daň zaplatenú v zahraničí možno odpočítať maximálne do výšky daňovej povinnosti pripadajúcej na príslušný podiel z príjmov podľa predpisov platných v SR. Výšku zaplatenej dane v zahraničí je potrebné doložiť potvrdením príslušného správcu dane v cudzine.